Starnutia sa nebojíme kvôli vráskam. Bojíme sa toho, čo symbolizuje

Kedysi sa ženy báli prvých šedín. Dnes sa čoraz viac ukazuje, že skutočný strach zo starnutia nesúvisí s výzorom. Nie je to o vráskach, ochabnutej pokožke ani o čísle na narodeninovej torte. Je to oveľa hlbší pocit. Pocit, že čas plynie rýchlejšie, než sme čakali. Že niektoré sny zostali nesplnené a že život sa nedá…

Kedysi sa ženy báli prvých šedín. Dnes sa čoraz viac ukazuje, že skutočný strach zo starnutia nesúvisí s výzorom. Nie je to o vráskach, ochabnutej pokožke ani o čísle na narodeninovej torte. Je to oveľa hlbší pocit. Pocit, že čas plynie rýchlejšie, než sme čakali. Že niektoré sny zostali nesplnené a že život sa nedá odložiť na neskôr tak ľahko, ako sme si kedysi mysleli.

Keď sa povie strach zo starnutia, väčšina ľudí si predstaví ženy pred zrkadlom. Predstaví si drahé krémy, estetické zákroky alebo snahu vyzerať mladšie.

Lenže ak sa s kamarátkami rozprávate úprimne, zistíte jednu zaujímavú vec. Väčšina z nich sa v skutočnosti nebojí vrások.

Bojí sa niečoho úplne iného.

Bojí sa času.

Nie toho, ktorý vidno na tvári. Toho, ktorý cíti vo vnútri.

Kedysi sme sa na určitý vek pozerali úplne inak

Pamätáte si, ako sa vám zdala štyridsiatka, keď ste mali dvadsať?

Pre mnohé ženy to bol vek, ktorý pôsobil vzdialene. Takmer ako iná životná etapa, ktorá sa ich netýka.

Potom príde deň, keď sa k nej začnete približovať.

A zrazu si uvedomíte, že sa necítite tak, ako ste si predstavovali.

Necítite sa staro.

Necítite sa dospelo.

Necítite sa ako žena, ktorá už má všetko vyriešené.

Práve naopak.

Mnohé ženy hovoria, že sa vo vnútri stále cítia podobne ako pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi. Len život okolo nich sa zmenil.

A možno práve preto býva starnutie psychicky náročnejšie než fyzicky.

Nie preto, že by sme sa menili. Ale preto, že si uvedomujeme, ako rýchlo sa mení čas.

Strach z veku je často strach z nestihnutého života

Toto je niečo, o čom sa hovorí veľmi málo.

Keď žena povie, že sa bojí starnutia, okolie často predpokladá, že rieši svoj vzhľad.

Lenže za tým sa často skrývajú úplne iné otázky.

Stihnem ešte zmeniť prácu?

Budem mať ešte odvahu začať niečo nové?

Nezmeškala som svoju príležitosť?

Čo ak som sa celé roky sústredila na nesprávne veci?

Práve tieto otázky bývajú oveľa bolestivejšie než prvá vráska okolo očí.

Niektoré ženy sa neobávajú veku samotného.

Obávajú sa toho, že ich život nevyzerá tak, ako si predstavovali.

Sociálne siete zmenili spôsob, akým vnímame starnutie

Naše mamy a staré mamy starnuli v úplne inom svete.

Dnes vidíme stovky tvárí denne.

Tvárí, ktoré sú vyretušované.

Tvárí, ktoré ukazujú len to najlepšie.

Tvárí, ktoré vytvárajú ilúziu, že ostatní starnú pomalšie, úspešnejšie alebo krajšie.

A hoci si rozumom uvedomujeme, že realita je iná, naše emócie často reagujú úplne opačne.

Porovnávame sa.

Nielen vzhľadom.

Aj životom.

Porovnávame kariéru.

Vzťahy.

Financie.

Úspechy.

A práve preto môže byť starnutie dnes psychicky náročnejšie než pred dvadsiatimi rokmi.

Nikdy predtým sme totiž nemali možnosť porovnávať sa s toľkými ľuďmi naraz.

Ženy dnes cítia väčší tlak byť stále „vo forme“

Existuje zaujímavý paradox.

Nikdy v histórii nemali ženy toľko možností ako dnes.

A zároveň nikdy necítili toľko tlaku.

Máte dobre vyzerať.

Máte sa rozvíjať.

Máte byť finančne samostatná.

Máte mať zaujímavý život.

Máte cestovať.

Máte sa starať o zdravie.

Máte byť psychicky vyrovnaná.

Máte byť dobrá partnerka.

Dobrá mama.

Dobrá dcéra.

Dobrá zamestnankyňa.

Dobrá kamarátka.

A ideálne všetko naraz.

Nie je preto prekvapujúce, že mnoho žien nevníma starnutie ako problém vzhľadu.

Vníma ho ako pripomienku, že všetko nestihnú.

To, čo nás desí najviac, často nie je vek

Psychológovia hovoria o jednom zaujímavom fenoméne.

Ľudia sa často neboja samotnej zmeny.

Boja sa toho, čo si pod zmenou predstavujú.

Podobne je to aj so starnutím.

Keď žena povie, že sa bojí staroby, nemusí tým myslieť vek.

Možno sa bojí samoty.

Možno straty zdravia.

Možno toho, že rodičia starnú.

Možno toho, že deti vyrastú.

Možno toho, že niektoré kapitoly života sa raz definitívne uzavrú.

A práve tieto veci bývajú oveľa silnejšie než samotné číslo v občianskom preukaze.

Ako sa prestať báť času

Úplne sa to asi nedá.

Každý človek si občas uvedomí, že život plynie.

Existujú však veci, ktoré môžu pomôcť.

1. Prestaňte sa porovnávať s časovou osou iných ľudí

Niektoré ženy sa vydajú v dvadsiatke.

Iné v štyridsiatke.

Niektoré založia firmu v tridsiatke.

Iné po päťdesiatke.

Život nemá univerzálny harmonogram.

2. Nepodceňujte to, čo ste už dosiahli

Ľudia majú zvláštnu schopnosť sústrediť sa na to, čo im chýba.

Oveľa menej si uvedomujú, koľko toho už zvládli.

3. Nesnažte sa zostať mladé za každú cenu

Mladá nie je len pokožka.

Mladá môže byť zvedavosť.

Chuť skúšať nové veci.

Záujem o svet.

Práve tieto vlastnosti často robia človeka mladším než akýkoľvek krém.

4. Nepovažujte vek za prekážku

Mnohé najväčšie životné rozhodnutia sa dejú neskôr, než si myslíme.

Nové vzťahy.

Nové kariéry.

Nové začiatky.

Nové sny.

Život sa nekončí v tridsiatke, štyridsiatke ani päťdesiatke.

Možno nejde o strach zo starnutia

Možno ide o niečo iné.

Možno sa ženy dnes neboja vrások.

Možno sa neboja šedivých vlasov.

Možno sa neboja ani čísla, ktoré pribudne každý rok na torte.

Možno sa len snažia vyrovnať s tým, že čas je vzácny.

Že život nie je nekonečný.

A že jedného dňa si všetci uvedomíme, že najdôležitejšie nebolo vyzerať o desať rokov mladšie.

Ale žiť tak, aby sme sa pri pohľade späť nemuseli pýtať, či sme svoj život naozaj prežili.

A možno práve v tom je najväčšie tajomstvo starnutia. Nie naučiť sa zmieriť s vráskami, ale naučiť sa zmieriť s tým, že čas plynie. A napriek tomu si dovoliť tešiť sa z toho, čo je ešte stále pred nami.

Autor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *