Po mame sme možno zdedili farbu očí, úsmev alebo povahu. No často si od nej nesieme aj niečo, o čom vôbec nerozmýšľame – vzťah k peniazom. Nie preto, že by nás učila investovať alebo zostavovať rodinný rozpočet. Ale preto, že sme celé detstvo sledovali, ako o peniazoch hovorí, ako s nimi narába a aké emócie v nej vyvolávajú. A práve tie si často prenesieme aj do dospelosti.
Keď som bola malá, pamätám si jednu vetu, ktorú moja mama hovorila tak často, až som ju prestala vnímať. „To si teraz nemôžeme dovoliť.“ Až o mnoho rokov neskôr som si uvedomila, že tá veta vo mne zostala oveľa dlhšie, než som si myslela.
Keď sa dnes rozprávam so ženami o peniazoch, všímam si jednu zaujímavú vec. Takmer každá z nás má nejaký zaužívaný finančný zvyk, ktorý robí úplne automaticky. Niektorá si odkladá každý cent, aj keď má na účte dosť peňazí. Iná má výčitky vždy, keď si kúpi niečo pre seba. Ďalšia sa bojí investovať, hoci vie, že by mala. A niektorá nevie povedať partnerovi, že chce mať vlastné peniaze.
Často si myslíme, že je to jednoducho naša povaha.
Lenže veľakrát to vôbec nie je povaha.
Je to niečo, čo sme si odniesli z domu.
A možno je načase sa nad tým prvýkrát naozaj zamyslieť.
O peniazoch sme sa doma učili skôr očami než slovami
Máloktorá mama si sadla so svojou dcérou za stôl a povedala jej:
„Dnes sa budeme rozprávať o financiách.“
Napriek tomu nás o nich učila každý deň.
Nie slovami.
Správaním.
Pamätáte si, ako vaša mama reagovala, keď sa niečo pokazilo?
Zostala pokojná a povedala: „Nevadí, nejako to vyriešime.“ Alebo ju okamžite zachvátila panika, pretože každá nečakaná výdavková položka znamenala stres?
A čo keď ste prišli domov s papierikom na školský výlet? Povedala: „Jasné, pôjdeš,“ alebo si najskôr povzdychla: „Zase pýtajú peniaze? To vás musia stále niekam ťahať?“
Pamätáte si, ako nakupovala?
Vedela si dopriať aj niečo pre seba?
Alebo vždy najskôr nakúpila všetkým ostatným a až potom – ak vôbec niečo zostalo – sebe?
Zamyslite sa, či ste to doma nezažili aj vy. Mama prišla domov s novými šatami, kabelkou alebo topánkami a ešte skôr, než sa niekto stihol opýtať, povedala: „Aha, mám nové šaty, stáli len päť eur.“ Alebo: „To som si kúpila v sekáči, len za dve eura“
Akoby nestačilo povedať: „Kúpila som si niečo, čo mi urobilo radosť.“ Akoby bolo potrebné hneď dodať vysvetlenie, že to nebolo drahé.
Možno to bolo úplne nevedomé. No aj takéto malé vety učia dcéry, že keď si žena niečo dopraje, mala by mať pripravené ospravedlnenie.
Hovorila vaša mama o peniazoch otvorene?
Alebo boli doma témou, o ktorej sa hovorilo len vtedy, keď ich bolo málo?
Možno si teraz poviete, že sú to drobnosti.
Lenže dieťa sa neučí len z toho, čo mu rodičia hovoria.
Učí sa hlavne z toho, čo denne vidí.
Ak vás zaujíma načo si vo vzťahu pri financiách dávať pozor prečítajte si aj článok: Finančné red flags vo vzťahu, ktoré ženy často ignorujú.
Vety, ktoré si možno nosíme v hlave dodnes
Existujú vety, ktoré sme ako deti počuli toľkokrát, až sa stali súčasťou nášho vnútorného hlasu.
„Na to nemáme.“
„Peniaze nerastú na stromoch.“
„To je zbytočné.“
„Čo kradnem?“
„Také drahé veci nie sú pre nás.“
„Bohatí ľudia určite niekde podvádzajú.“
„Radšej šetri, nikdy nevieš, čo bude.“
Samy osebe nemusia byť zlé. Mnohé vznikli z reálnej životnej situácie našich rodičov.
Problém je, že dieťa ich nevníma ako momentálnu okolnosť.
Vníma ich ako pravdu o svete.
Ak počúva, že peniaze sú neustály problém, môže si vytvoriť pocit, že finančný pokoj vlastne ani neexistuje.
Ak vidí, že mama nikdy neminie peniaze na seba bez výčitiek, môže mať raz rovnaký problém.
Ak doma stále počúva, že bohatstvo patrí len nepoctivým ľuďom, možno sa bude podvedome báť vlastného úspechu.
Nie preto, že by tomu vedome verilo.
Ale preto, že takéto presvedčenia sa ukladajú veľmi hlboko.
Niektoré návyky preberieme, iné vzniknú ako presný opak
Zaujímavé je, že nie všetky dcéry dopadnú rovnako.
Niektoré preberú správanie svojich mám takmer do bodky.
Iné sa proti nemu vzbúria.
Ak vyrastali v domácnosti, kde sa šetrilo na každej maličkosti, môžu mať v dospelosti potrebu dopriať si všetko, čo si kedysi nemohli dovoliť.
Ak videli, že mama vždy odkladala svoje potreby bokom, môžu sa rozhodnúť, že ony to robiť nebudú.
A ak vyrastali v prostredí plnom finančného chaosu, môžu mať naopak potrebu mať všetko dokonale naplánované.
Na prvý pohľad ide o úplne odlišné správanie.
V skutočnosti však obe vznikli z rovnakého miesta – z detstva.
Prečo sa toľko žien bojí hovoriť o peniazoch?
Keď sa pozrieme na generáciu našich mám, mnohé z nich vyrastali s presvedčením, že hovoriť o peniazoch nie je slušné.
O plate sa nehovorilo.
O investovaní sa nehovorilo.
O tom, koľko stojí život, sa nehovorilo.
Žena mala byť skromná.
Nemala príliš vyčnievať.
A už vôbec nemala pôsobiť, že jej na peniazoch záleží.
Lenže pravda je taká, že peniaze ovplyvňujú takmer všetky naše životné rozhodnutia.
To, kde bývame.
Či odídeme zo zlého vzťahu.
Akú prácu si vyberieme.
Či si môžeme dovoliť materskú.
Či budeme pokojne spať.
Rozprávať sa o peniazoch preto nie je prejav chamtivosti.
Je to prejav zodpovednosti.
A myslím si, že práve toto by sme mali učiť ďalšiu generáciu dievčat.
Dnes veľa žien stresujú financie, ak to cítite podobne prečítajte si aj článok Tichá finančná úzkosť žien.
Keď máme výčitky kúpiť si niečo pre seba
Poznáte ten pocit?
Kúpite si kvalitné topánky, objednáte sa ku kaderníčke alebo si doprajete víkendový pobyt.
A hoci na to objektívne máte, niekde vzadu v hlave sa ozve malý hlas.
„Naozaj si to potrebovala?“
„Nebolo to zbytočné?“
„Nemala si tie peniaze radšej odložiť?“
Niektoré ženy tento pocit zažívajú pravidelne.
Nie preto, že by míňali nezodpovedne.
Ale preto, že ich celý život niekto učil, že na seba sa peniaze míňajú až ako na posledného človeka.
Myslím si, že aj toto je dedičstvo, ktoré si mnohé nesieme od svojich mám.
Naše mamy často obetovali všetko rodine.
Nové topánky dostali deti.
Lepšiu bundu dostal manžel.
A mama povedala:
„Mne ešte tieto vydržia.“
Bolo to obdivuhodné.
Ale zároveň to mnohé z nás naučilo, že investovať do seba je trochu sebecké.
Pritom vôbec nie je.
Rozumné hospodárenie neznamená len šetriť.
Znamená vedieť peniaze používať tak, aby zlepšovali kvalitu nášho života.
Finančná nezávislosť nie je nedôvera
Možno jedna z najväčších zmien oproti generácii našich mám je tá, že čoraz viac žien chce byť finančne samostatných.
A to je podľa mňa správne.
Nie preto, že neveríme partnerom.
Ale preto, že život je nevyspytateľný.
Vzťahy sa môžu skončiť.
Práca sa môže zmeniť.
Prídu obdobia, keď bude zarábať viac jeden alebo druhý.
Finančná samostatnosť neznamená, že chceme všetko zvládnuť samy.
Znamená len, že chceme mať možnosť rozhodovať o svojom živote.
A to je obrovský rozdiel.
Myslím si, že aj toto je niečo, čo by sme mali odovzdať svojim dcéram.
Nie strach z toho, že sa raz budú musieť o seba postarať.
Ale pokoj z vedomia, že ak to bude potrebné, dokážu to.
Prečítajte si aj článok: Poznáte svoje číslo finančnej istoty?
Nie všetko, čo sme zdedili, si musíme nechať
Na tom všetkom je najkrajšie jedna vec.
To, že sme si z detstva odniesli určité finančné návyky, ešte neznamená, že s nimi musíme žiť celý život.
Možno ste vyrastali v rodine, kde sa peniaze riešili len vtedy, keď bol problém.
Možno ste doma nepočuli nič o investovaní, sporení alebo finančnej rezerve.
Možno ste mali pocit, že peniaze sú zdrojom hádok, stresu alebo neustálych kompromisov.
To všetko vás mohlo ovplyvniť.
Ale nemusí vás to definovať.
Dospelosť nám totiž dáva jednu obrovskú výhodu. Môžeme sa zastaviť a položiť si otázku, či to, čomu dnes veríme o peniazoch, je naozaj náš vlastný názor.
Alebo je to len veta, ktorú sme počuli stokrát doma.
Skúste si položiť týchto pár otázok
Nemusíte byť psychológ ani finančný poradca. Stačí sa na chvíľu zamyslieť.
Čo sa u vás doma hovorilo o peniazoch?
Boli zdrojom pokoja alebo stresu?
Bolo normálne hovoriť o plate?
Vedeli ste, koľko stoja bežné veci, alebo boli financie tabu?
Ako reagovala mama, keď si kupovala niečo pre seba?
A ako reagujete dnes vy?
Ak vás tieto otázky prinútili na chvíľu sa zastaviť, možno ste práve objavili súvislosti, ktoré ste si doteraz neuvedomovali.
Nie preto, aby ste niekoho obviňovali.
Ale preto, aby ste lepšie pochopili sami seba.
Naše mamy robili to najlepšie, čo vedeli
Pri tejto téme je podľa mňa dôležité povedať ešte jednu vec.
Tento článok nie je o tom, že by naše mamy robili niečo zle.
Práve naopak.
Väčšina z nich robila maximum s tým, čo mala.
Vyrastali v inej dobe.
Mnohé zažili obdobie, keď sa peniaze šetrili na všetkom. Iné nemali možnosť podnikať, investovať alebo slobodne rozhodovať o rodinných financiách. Niektoré boli celé roky ekonomicky závislé od partnera, pretože tak fungovala spoločnosť.
Nemôžeme ich hodnotiť dnešnými očami.
Ale môžeme si zobrať to dobré a doplniť to o nové poznatky.
Naše mamy nás možno naučili skromnosti.
Možno nás naučili vážiť si prácu.
Možno nás naučili, že dlhy netreba brať na ľahkú váhu.
A to sú hodnoty, ktoré majú obrovskú cenu aj dnes.
Zároveň však môžeme našim dcéram odovzdať ešte niečo navyše.
Čo by sme mali naučiť svoje dcéry o peniazoch?
Nemyslím si, že deti potrebujú v desiatich rokoch vedieť, čo je investovanie do ETF fondov alebo zložené úročenie.
Ale myslím si, že potrebujú vidieť zdravý vzťah k peniazom.
Potrebujú vidieť, že mama sa nebojí o peniazoch rozprávať.
Že vie povedať: „Na toto teraz nechcem minúť peniaze,“ namiesto: „Na to nemáme.“
Je v tom veľký rozdiel.
Prvá veta učí dieťa rozhodovať sa.
Druhá v ňom môže vyvolať pocit nedostatku.
Potrebujú vidieť, že mama si vytvára rezervu.
Že myslí na budúcnosť.
Že investuje do svojho vzdelania.
Že si bez výčitiek kúpi kvalitné topánky, keď tie staré doslúžia.
Že sa necíti previnilo, keď investuje do svojho zdravia alebo oddychu.
Deti totiž nerobia to, čo im hovoríme.
Robia to, čo každý deň vidia.
Peniaze nie sú len čísla
Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že peniaze nie sú len matematika.
Sú emócie.
Sú pocit bezpečia.
Sú sloboda rozhodovať sa.
Sú možnosť povedať „nie“, keď nás niečo robí nešťastnými.
Aj preto si myslím, že finančná gramotnosť nie je len o tom, ako si nastaviť rozpočet.
Je aj o tom, aký vzťah máme sami k sebe.
Človek, ktorý si neverí, si často neverí ani pri peniazoch.
Bojí sa pýtať vyšší plat.
Bojí sa začať podnikať.
Bojí sa investovať.
Bojí sa urobiť chybu.
A niekedy tieto obavy vôbec nesúvisia s financiami.
Sú oveľa staršie.
Možno sme nezdedili po mame len oči
Hovorí sa, že po rodičoch dedíme úsmev, oči alebo povahu.
Ja si však myslím, že dedíme aj oveľa menej nápadné veci.
Spôsob, akým riešime konflikty.
Ako prejavujeme lásku.
Ako sa rozprávame o peniazoch.
Dobrá správa je, že na rozdiel od farby očí môžeme tieto návyky meniť.
Nemusíme zostať ženami, ktoré sa boja pozrieť na stav účtu.
Nemusíme mať výčitky zakaždým, keď investujeme do seba.
Nemusíme veriť, že peniaze sú niečo nepríjemné alebo neslušné.
Stačí si položiť jednu jednoduchú otázku.
Keď dnes robím finančné rozhodnutia, robím ich naozaj ja?
Alebo vo mne stále hovorí malé dievča, ktoré celé detstvo len pozorovalo svoju mamu?
Možno práve odpoveď na túto otázku je prvým krokom k tomu, aby sme raz svojim dcéram odovzdali niečo ešte cennejšie než peniaze. Pokojný, zdravý a sebavedomý vzťah k nim.
Ak vás zaujímajú témy o ženách a financiách prečítajte si aj článok: Finančná príprava pred svadbou: majetok, investičné účty a realita po svadbe.
AI atraktivita chudnutie cvičenie duševné zdravie emócie expartner financie hobby horoskop krása life balance láska make-up materstvo móda neodpisuje nevera nezáujem nostalgia peniaze pokoj priateľstvo produktivita rande red flag rozchod samota sebapoznanie sebarozvoj sebavedomie single skincare starnutie stres svadba tlak vlasy vzťah zdravie únava úzkosť
